Pracovná cesta na NEMO do Plzne 2015

Konferencia NEMO

Konferencia NEMO

V dňoch 5. – 7. novembra 2015 sa v Plzni konala 23. výročná konferencia NEMO (Network of European Museum Organisations) s podtitulom Re-visiting the educational Value of Museums – Connecting to Audiences. Konferencie sa zúčastnilo približne 140 účastníkov z 30, nielen európskych, krajín – vrátane dvoch zástupcov nového člena NEMO t.j. Zväzu múzeí na Slovensku (ďalej len „ZMS“).

Na služobnú cestu sme vyrazili spolu s Andreou Jamrichovou (vtedajšou manažérkou ZMS) z Bratislavy vo štvrtok na obed. Do auta sme pribrali aj zakladateľku a prvú predsedníčku OKVAV Marcelu Kvetkovú a už cestou sme si preskúšali angličtinu, pretože v najbližších 4 dňoch sa jej nedalo vyhnúť. Do Európskeho hlavného mesta kultúry – Plzne, ktorá sa práve pripravovala na medzinárodný futbalový zápas, sme prišli vo večerných hodinách. Centrum bolo plné ošálovaných spievajúcich fanúšikov s plastovými pollitrovými pohármi.

 

PIATOK

6. novembra 2015

Prvý deň konferencie sa celý program odohrával v Mešťanskej besede, krásnej secesnej budove z roku 1901. Keď sme sa k nej ráno blížili, prekvapili nás známe tváre a ich slovenčina. Košický samosprávny kraj vyslal na konferenciu riaditeľov múzeí vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a zamestnancov odboru kultúry. Snáď si ostatní zriaďovatelia zoberú príklad…

Na konferencii s názvom „Re-visiting the educational Value of Museums“ vystúpili viacerí rečníci z európskych múzeí, aby priblížili rozdiely v edukačných aktivitách múzeí jednotlivých krajín (Taliansko, Fínsko, Švédsko, Poľsko, Dánsko, Španielsko). Úvodnú prezentáciu predstavil Pavel Douša, riaditeľ Centra prezentácie Národního muzea. V príspevku s názvom Blízke stretnutie tretieho druhu – kurátori, študenti a edukátori v českom múzeopriestore predstavil 200 rokov českého múzejníctva a významný počin Národního múzea a to projekt Dotkni se 20. století, v ktorom sa zúčastnilo cez 5000 detí a 400 učiteľov. Výsledkom projektu boli rôzmanité komixy, pracovné listy, mobilné aplikácie, video a audio nahrávky, web, e-learning a hry. Zdigitalizovaných bolo viac než 60 000 zbierok. Veľmi osviežujúco predniesol svoj príspevok aj Kalle Kallio, riaditeľ Finnish Labour Museum, ktorý zhrnul fínske skúsenosti s rôznymi štýlmi múzejnej pedagogiky. Zároveň sa sústredil na aktuálnu cestu, ktorou sa vydávajú, a tou je tzv. kritická pedagogika. Henrik Zipsane, riaditeľ Jamtli Foundation vo Švédsku priblížil situáciu v Nordickom a Baltickom regióne v prezentácii s názvom Learning at Museums -where do we stand?. Tine Seligmann, vedúca vzdelávacieho oddelenia v Museum of Contemporary Art v dánskom Roskilde, priblížila zaujímavý The Learning Museum Project, v ktorom sa podarilo združiť 30 dánskych múzeí, 13 pedagogických vysokých škôl a ďalších 40 partnerov, vytvorilo sa množstvo stáží, bakalárskych prác, vzdelávacích modulov, workshopov a pod. Pointa projektu bola v tom, že múzeá spolupracujú priamo s pedagogickými univerzitami na výchove budúcich učiteľov. „Používaním múzea“ sa budúci učitelia učia „používať múzeum“. Výstupom tohto projektu je 85 stranová príručka, ktorú si môžete stiahnuť tu a bližšie informácie získate aj v nasledovnom článku. Leszek Karczewski, vedúci vzdelávacieho oddelenia poľského Muzeum Sztuki, Łódź, predstavil projekt detského televízneho programu o súčasnom umení, ktorý vysielala verejnoprávna televízia. Jeho spolutvorcami boli priamo pracovníci múzea. Maria Vlachou, výkonná riaditeľka Acceso Cultura, Portugalsko, v príspevku Zlyhávame? Úvaha o úlohe, ktorú múzeá v súčastnosti môžu mať v edukácii, naznačila, že medzi návštevníkmi budú pribúdať aktívni a kritickí ľudia, pričom múzeá na to budú musieť reagovať. Zároveň sa zamyslela nad tým, či múzeá dostatočne reflektujú sociopolitické otázky súčasnosti. Blok zavŕšil Michel Magnier z Európskej komisie, riaditeľ jednotky „Kultúra a kreativita“ s oddelením „Edukácia a kultúra“.

V ďalšom bloku vystúpili zástupcovia organizácií, ktoré združujú múzeá v Amerike a Ázii. Fionnuala Croke, predsedkyňa ASEMUS – Asia Europe Museum Network priblížila prácu tejto siete pri výmene skúseností a rád medzi ázijskými a európskymi múzeami. Clara Camacho z organizácie Ibermuseos predstavila priekopnícke iniciatívy v edukácii v Iberoamerike (Latinskej Amerike). Madeline Vadkerty z Americkej aliancie múzeí nás zaujala aj plynulou slovenčinou. Dozvedeli sme sa, že niekoľko rokov žila aj na Slovensku a okrem slovenčiny ovláda ďalších 15 jazykov. Madeline nás upozornila na možnosť spolupráce slovenských a amerických múzeí a získania grantu v projekte s názvom Museum Connect: Building Global Communities.

Záver dňa patril na pódiu moderovanej diskusii s Wimom Pijbesom, riaditeľom holandského Rijksmuseum. Charizmatický riaditeľ rozprával o ceste, ktorú absolvovalo múzeum od jeho nástupu. Dnes má ročnú návštevnosť 24 miliónov ľudí. Okrem iného spomenul projekt, v rámci ktorého umožnili smrteľne chorým pacientom posledné prianie – vidieť najznámejšie výtvarné diela. Diskusiu rozprúdil aj príbehom o tom, ako múzeum získalo dva Rembrandtove obrazy za rekordne vysokú sumu 160 mil. Eur od súkromného majiteľa. Rozpočet na akvizičnú činnosť má pritom múzeum len 3 mil. Eur. Suma bola tak vysoká, že sa nakoniec dohodli vlády Holandska a Francúzska a každá zakúpila jeden z dvojice obrazov. Obrazy budú samozrejme vystavované spolu, raz v Rijksmuseum a raz v Louvre. Predstavený bol tiež projekt Rijks Studio, teda 250 000 zbierok sprístupnených online (cez copyleft). Diela si môžete stiahnuť, skopírovať či znovu použiť. Heslo, ktoré múzeum používa znie „Ukradni si!“. Podľa Pijbesa je totiž copyright minulosťou. Ak nie dnes, tak o 10 rokov. Stalo sa to v hudbe, stane sa to aj v umení.

Videozáznam z celej konferencie je možné zhliadnuť na tomto odkaze

Na svete je už aj 60 stranová e-publikácia o konferencii, ktorú NEMO vydalo v marci 2016.

Mešťanská beseda

Mešťanská beseda

Konferencia

Konferencia

Konferencia

Konferencia

Konferencia

Konferencia

Jeden zo slideov

Jeden zo slideov

Madeline Vadkerty (AAM)

Madeline Vadkerty (AAM)

Posledná vôľa. Diskutujú Siebe Weide (vľavo) a Wim Pijbes.

Posledná vôľa. Diskutujú Siebe Weide (vľavo) a Wim Pijbes.

Rembrandtove olejomaľby

Rembrandtove olejomaľby

 

 

Večerný program sa odohrával v pivovare Pilsner Urquell, kde je zriadené malé múzeum. Súčasťou je prehliadka pivovaru a taktiež „najväčšia pivnica v Čechách“ s počtom 550 sedení.

Vstupná hala pivovaru

Vstupná hala

Múzeum pivovaru

Múzeum pivovaru

Múzeum pivovaru

Múzeum pivovaru

Múzeum pivovaru

Múzeum pivovaru

Súčasťou prehliadky bol aj pohár nepasterizovaného nápoja

Súčasťou prehliadky bol aj pohár nepasterizovaného nápoja

Väčšina prehliadkovej trasy sa nachádzala v chladnom hlbokom podzemí

Väčšina prehliadkovej trasy sa nachádzala v chladnom hlbokom podzemí

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

SOBOTA

7. novembra 2015

Sobotný deň zahŕňal viaceré workshopy a stretnutia. Bolo možné absolvovať jedno z troch stretnutí doobeda a jedno z troch poobede. Osobne som sa zúčastnil prezentácie pracovnej skupiny LEM (The Learning Museum Network), ktorá od roku 2014 pracuje v rámci organizácie NEMO. Ich činnosť predstavila najprv Margherita Sani z Istituto Beni Culturali, Taliansko (tiež členka exekutívy NEMO). LEM má 23 partnerov v 17 krajinách. Majú za sebou konferenciu „Can museums play?“ v marci 2015 a tiež výskum „Young people and Museums“, ktorý je k dispozícii zo stránky NEMO. Na stránkach však nájdete oveľa viac materiálov. V máji 2015 LEM usporiadal 3 dňovú exkurziu do Hamburgu.

 

Petra Katzenstein zo Židovského historického múzea v Amsterdame predstavila projekt, resp. metódu „I ASK“ (Pýtam sa). Názov vznikol spojením slov Intention (Zámer), Attitude (Postoj), Systems view (Systémový pohľad), Knowledge (Znalosť). Jedná sa o nástroj, ktorým môže múzeum povzbudiť záujem svojich návštevníkov, pracovať s ich opačnými názormi, predsudkami a ako v nich môže rozšíriť pohľad a skúsenosti na dianie vo svete. Súčasťou projektu bola publikácia a tréningový kurz.

Na záver vystúpila Denisa Brejchová zo Západočeského muzea v Plzni, kde sa toto stretnutie odohrávalo. Predstavila skúsenosti ich múzea na poli múzejného vzdelávania a tiež členstvo v medzinárodných organizáciách, ako napríklad Hands On! International. Najbližšia konferencia Hands On! International bude v roku 2017 práve v Plzni. Príspevok ukončila premietnutím krátkeho videa, grotesky s názvom Loupež v muzeu, v ktorom si zaúčinkovali zamestnanci Plzenských múzeí.

Margherita Sani

Margherita Sani

Petra Katzenstein

Petra Katzenstein

Denisa Brejchová

Denisa Brejchová

2. pracovnej skupiny sa zúčastnila Andrea Jamrichová v priestoroch plzenského Depa 2015, kde boli témou Múzeá a kreatívny priemysel, čo je i názov jednej z troch existujúcich pracovných skupín NEMO. Jej cieľom je zvýšiť povedomie o múzeách v kontexte kreatívneho priemyslu, monitorovať, čo sa v tejto oblasti deje, hovoriť o benefitoch spolupráce kreatívneho priemyslu s múzeami. Skupina vznikla v roku 2014 na konferencii NEMO v Boloni. Už v novembri 2015 publikovala materiál Múzeá a kreatívny priemysel – mapovanie spolupráce, ktorý obsahuje okrem základnej metodiky aj prvé príklady z Lotyšska a výstup dotazníkového prieskumu (vrátane kompletného dotazníka, ktorý si môžete sami vyplniť, aby ste zistili, ako na tom v tejto oblasti vaše múzeum je), takže účastníkom konferencie v Plzni ho rozdávali ešte „horúci“. V digitálnej podobe si ho môžete stiahnuť tu.

 

Čo to vôbec ten kreatívny priemysel je? Niekedy sa používa i pojem kultúrny a kreatívny priemysel. Jedna z najrozšírenejších definícií kreatívneho priemyslu je z Veľkej Británie – hovorí, že kreatívny priemysel sú priemyselné odvetvia, ktorých základom je individuálna ľudská kreativita, ľudské zručnosti a talent, ktoré majú potenciál vytvárať bohatstvo a pracovné miesta najmä prostredníctvom využitia duševného vlastníctva. Kreativita je momentálne v Európe veľmi frekventované slovo. Myslí sa pod ňou schopnosť spájať doterajšie vedomosti, generovať nové nápady a transformovať ich do užitočného výsledku – inovácií. Kreativita ovplyvňuje myslenie, produkty, služby a teda rozvoj konkrétnej lokality – takže je konkurenčnou výhodou. Považuje sa za strategickú nemateriálnu surovinu, ktorá je na rozdiel od tradičných prírodných zdrojov nevyčerpateľná. Je zásadným predpokladom pre silu a konkurencieschopnosť miest a regiónov. Hovorí sa o:

  • kultúrnej kreativite – t.j. predstavivosti a schopnosti generovať originálne nápady a spôsoby ako interpretovať svet, ktoré sú vyjadrené textom, zvukom, obrazom,
  • vedeckej kreativite – t.j. zvedavosti a ochote experimentovať a vytvárať nové prepojenia doterajších vedomostí na riešenie určitého problému,
  • ekonomickej kreativite – t.j. dynamickom procese vedúcom k inovácií v oblasti technológií, obchodu, marketingu a pod.,
  • technologickej kreativite, tú zahrňujú aj všetky predchádzajúce kreativity.

Členovia pracovnej skupiny NEMO na stretnutí v Depe aj v spomínanom materiáli konštatovali, že múzeá sú tradične v celku konzervatívne miesta, v ktorých sa zmeny objavujú pomaly. Prízvukovali, že pri zvažovaní spolupráce múzea a kreatívneho priemyslu je kľúčovým bodom dostupnosť zbierok múzea. Hlavne, ak ide o oblasť dizajnu. V tejto súvislosti sú digitalizácia zbierkových predmetov a nebyrokratický prístup k zdigitalizovaným obrazovým záznamom esenciálne. V roku 2016 pracovná skupina NEMO zmapuje situáciu medzi múzeami a kreatívnym priemyslom v Poľsku, Rumunsku a na Islande. Pozveme ju aj k nám?

3. pracovná skupina mala tému Duševné vlastnícke práva vedené Pascalom Ennaertom (Gent, Belgicko), koordinátorom pre Flemish Art Collection v organizácii CODART medzinárodnej siete kurátorov holandského a flámskeho umenia. V jej propozíciách sa najčastejšie spomínali slová copyright a európska legislatíva. Tejto časti sa však pre „nedeliteľnosť ľudskej bytosti“ nemohol zúčastniť ani jeden z nás.

V popoludňajších hodinách som absolvoval workshop s názvom „Ako vytvoriť inkluzívny, dynamický a lokálne prepojený event“, ktorý však neniesol známky klasického workshopu. Dokonca nekorešpondoval ani so svojim názvom. Po jeho absolvovaní som mal pocit, akoby sa jednalo o propagačnú aktivitu združenia We Are Museums, ktorá v Európe sústreďuje múzeá do akejsi digitálnej siete. Hlavnou činnosťou tohto združenia je organizovanie medzinárodných stretnutí múzejníkov za účelom lepšej propagácie a advokácie. Za 4 roky fungovania majú za sebou stretnutia vo Vilniuse (2013), Varšave (2014) a Berlíne (2015). Najbližší míting privíta 300 účastníkov z rôznych európskych múzeí 6. – 7 júna 2016 v National Museum of Contemporary Art v Bukurešti, Rumunsko. Zároveň tu bola predstavená spoločnosť Buzzeum, ktorá sa venuje tvorbe digitálnych stratégií, inovácií v oblasti komunikácie s verejnosťou a pod.

Viacerí účastníci v publiku sa počudovali nad názvom tohto „workshopu“, pričom na moju otázku, aká je forma ich inštitúcie, som nedostal priamu odpoveď. Jedná sa o 5 členný tím. Venujú sa pritom tak dôležitým otázkam, ako je napríklad budúcnosť múzeí, resp. múzeá v budúcnosti. Na to, že už niekoľko rokov formujú verejnú mienku o múzeách naprieč Európou a taktiež ovplyvňujú smerovanie múzeí, napríklad v otázke digitalizácie, táto organizácia sa nezodpovedá žiadnej známejšej múzejnej inštitúcii. To znamená, že ak by sa všetci riadili ich radami, mohlo by sa stať, že múzeá sústredia svoju energiu na budovanie a prezentáciu digitálnych zbierok na úkor originálov. Činnosť WAM zároveň pôsobí aj na návštevníkov múzeí aj na zriaďovateľov.

Fotogaléria Plzeň 2015

Workshop We Are Museums

Dojmy mi vynahradil aspoň priestor, v ktorom sa „workshop“ odohrával. Jedná sa o kultúrne centrum DEPO 2015 vytvorené zo starej opravovne (depa) trolejbusov. Priestory impozantných rozmerov sú využívané na rôzne výstavy, súčasného umenia, ale aj vzdelávacích a kultúrnych podujatí. Aktuálne tu bola prezentovaná výstava Plzeňské rodinné fotoalbum, teda fotografie zachytávajúce plzenské rodiny tráviace voľný čas v Plzni, resp. zachytávajúce obyvateľov mesta na rôznych kultúrnych podujatiach v minulosti. V exteriéri bola inštalovaná výstava Restart od akademického sochára Čestmíra Sušku, ktorý zo starých cisterien, vagónov a nádrží vytvoril „monumentálne oceľové skulptúry“, vrátane 15 metrovej rozhľadne.

Súčasťou Depa je aj tzv. Makerspace, čiže dielna pre všetkých kutilov a majstrov, ktorí nechcú alebo nemôžu investovať do vlastného náradia a vybavenia vlastnej dielne. V priestoroch Depa 2015 sa stretávajú pri výrobe rôznych dekoračných predmetov, hračiek, k dispozícii je vybavenie na obrábanie kovov či dreva, šicia dielňa, elektrodielňa, sieťotlačová či grafická dielňa, 3D tlačiareň aj CNC fréza. Vznikajú tu tiež projekty propagácie a marketingovej stratégie jednotlivých výrobkov. Ak máte nápady alebo chuť začať podnikať v kreatívnom priemysle, môžete sa zúčastniť 3 mesačného vzdelávacieho programu Kreatívny inkubátor. Tvorcovia stavali na tom, že pred niekoľkými desaťročiami bola Plzeň „plná šikovných kutilov“, väčšinou zamestnaných v najznámejšej českej automobilke. V súčasnosti sú však dlhodobo nezamestnaní a nemajú možnosť sa tvorivo realizovať.

Oceľové sochy

Oceľové sochy

Pohľad z jednej z nich

Pohľad z jednej z nich

Umelé muchy rozozvučali rôzne poháre do melódie

Umelé muchy rozozvučali rôzne poháre do melódie

Výstižná ceduľka

Výstižná ceduľka

 

 

Koľko symbolov Plzne tu nájdete?

Koľko symbolov Plzne tu nájdete?

Výstava rodinných fotiek

Výstava rodinných fotiek

Výstava rodinných fotiek

Výstava rodinných fotiek

Sála

Sála

 

MakerSpace

MakerSpace

Výrobky z MakerSpace

Výrobky z MakerSpace

MakerSpace

MakerSpace

MakerSpace

MakerSpace

 

V podvečerných hodinách sme sa ako zástupcovia ZMS zúčastnili Valného zhromaždenia NEMO v Západočeskom múzeu a na večerný program sme sa presúvali späť do Depa.

 

 

 

NEDEĽA

8. novembra 2015

V nedeľné dopoludnie boli k dispozícii viaceré kultúrne inštitúcie v Plzni a lektorované prehliadky mestom. Zúčastnil som sa prehliadky Západočeského múzea a Muzea loutek.

Západočeské múzeum v Plzni je jedným z najväčších múzejných inštitúcií v Českej republike. Sídli v krásnej monumentálnej budove postavenej v rokoch 1896-1899. Zhodou nešťastných okolností sa však pred múzeom dočasne usídlil akýsi mobilný butik, ktorý takmer zahatal vstup do múzea a pri východe z múzea bol zase jediné, čo ste uvideli. Už pri vchode ma zaujala výzva, aby návštevníci ohodnotili múzeum na stránke Do múzea. Je to zaujímavý portál so všetkými múzeami ČR a návštevníci sami rozhodujú, ktoré sa im najviac páči. V múzeu sa nachádzajú dve nové expozície Pohledy do minulosti Plzeňského krajeexpozícia Histórieexpozícia Archeológie. Obe sú to veľmi vizuálne príjemné a moderné expozície s vyváženým pomerom originálnych zbierkových predmetov, modelov a diorám, audio a video vnemov a doplňujúcich výtvarných prvkov. V expozíciách sa nachádzajú symboly myšky, ktorá označuje miesta s edukatívnym a interaktívnym obsahom. Deti majú k dispozícii pracovné listy, ktoré sú k dispozícii pre rôzne vekové kategórie. Stiahnuť si ich môžete na adrese múzea. Zaujímavé je tiež vystavenie makety expozícií a výtvarných návrhov, ktoré zdobia chodby múzea. Ďalej je k dispozícii napríklad expozícia o mestskej zbrojnici. Múzeum má monumentálne vstupné priestory, veľkú šatňu, kvalitne vybavenú pokladňu a predajňu publikácií. Jediným negatívom bol teda spomínaný butik pred vchodom.

Vstupný pohľad na múzeum a butik

Vstupný pohľad na múzeum a butik

Maketa expozície

Maketa expozície

Archeológia

Archeológia

Archeológia

Archeológia

 

Archeológia

Archeológia

Archeológia

Archeológia

Edukačné aktivity

Edukačné aktivity

História

História

História

História

História

História

História

História

História

História

Muzeum loutek som si nemohol nechať ujsť. Múzeum sídli v historickej budove priamo na centrálnom námestí (Nám. Republiky), takže výhodnejšiu polohu si snáď nemohlo priať. Expozície síce nie sú najnovšie, ale spracovaním a výpravou pôsobia rovnako príjemne a moderne ako v prípade ZČM. Počas prehliadky sa dozviete o tom, ako sa vyrábajú či vyrábali marionety, ako je riešená mimika tváre v bábkach a podobne. Prezentované sú tu bábky ľudových bábkarov, niekoľko variácií Spejbla a Hurvínka (postavičky pôvodne pochádzajú z Plzne), plzenského Divadla Alfa a ďalších významných bábkarov. V expozícii si môžete pozrieť videozáznamy z predstavení, deti zabáva „loutkomat“, nachádzajú sa tu kufríky s edukačnými aktivitami a samostatne vybavená tvorivá dielňa s rôznymi typmi bábkových divadiel. Dvor tohto renesančného domu je plný interaktívnych hier a podobne milo pôsobí aj detská reštaurácia.

Pohľad z námestia

Pohľad z námestia

Orientačný plán múzea

Orientačný plán múzea

Audiovízne prvky v expozícii

Audiovízne prvky v expozícii

Ako funguje mimika bábok...

Ako funguje mimika bábok…

Loutkomat

Loutkomat

Loutkomat

Loutkomat

Expozícia

Expozícia

Expozícia

Expozícia

Edukačné pomôcky - Kufrík

Edukačné pomôcky – Kufrík

Tvorivá dielňa

Tvorivá dielňa

Tvorivá dielňa

Tvorivá dielňa

Múzejný dvor s hrami

Múzejný dvor s hrami

Hry na dvore

Hry na dvore

Múzejná kaviareň

Múzejná kaviareň

 

 

 

 

 

 

 

Za štyri dni, ktoré sme strávili v Plzni, sme ani raz nepoužili verejnú dopravu, všade sme sa presúvali pešo a videli sme tak mnohé krásne zákutia tohto historického mesta. Niekoľko krát sme prechádzali popri gotickej Katedrále svatého Bartoloměje v centre mesta, Veľkom divadle alebo pri sútoku štyroch riek, ktoré sa v Plzni zlievajú do Berounky. Popri prechádzkach som dokonca objavil vlastnú ulicu.

Po vyčerpávajúcich štyroch dňoch sme sa teda vydali na dlhú cestu domov. Cestou sme sa ešte zastavili pred bývalým Múzeom Karla Gotta v Jevanoch pri Prahe. A tak sme plní zážitkov, nových kontaktov a inšpirácií v nočných hodinách dorazili domov.

Katedrála sv. Bartolomeja

Katedrála sv. Bartolomeja

Jeden z prítokov Berounky

Jeden z prítokov Berounky

Hankova ulica

Hankova ulica

 

 

 

 

 

 

 

 

Spracovali: Jaroslav Hanko a Andrea Jamrichová

ARCHÍV

ODOBERANIE NOVINIEK

Prihláste sa na odber noviniek Odbornej komisie pre výchovu a vzdelávanie v múzeách ZMS...