V dňoch 31. 1 – 1. 2. 2017 sa v talianskej Bologni uskutočnilo stretnutie múzejníkov z vybraných európskych krajín. Témou tohto vzdelávacieho a výmenného stretnutia boli edukačné aktivity a akreditácia múzeí.
Organizátorky stretnutia
Stretnutie zorganizovalo NEMO – Európska sieť múzejných organizácií, ktorého členom je aj Zväz múzeí na Slovensku. Hlavnými organizátorkami boli Margherita Sani, členka predstavenstva NEMO a koordinátorka jeho pracovnej skupiny LEM (The Learning museum), spolu s kolegyňami Valentinou Galloni a Gilbertou Franzioni. Všetky tri dámy sú zamestnankyne Inštitútu pre kultúrne dedičstvo, ktoré bude predstavené v nasledujúcich riadkoch. Účastníkmi boli šiesti vybraní múzejníci z Grécka, Maďarska, Slovenska, Nemecka, Belgicka a Veľkej Británie.
DEŇ PRVÝ
Po úvodnom privítaní Margherita Sani predstavila región Emilia-Romagna, v ktorom sa stretnutie konalo.
Taliansko je krajina zložená z dvadsiatich autonómnych regiónov, historických krajov, ktoré majú svoje vlastné regionálne „vlády“. Každá takáto vláda má vlastné oddelenie kultúry s približne 15-20 pracovníkmi. Región Emilia-Romagna sa rozkladá na vrchu talianskej „čižmy“. Aj jeho regionálna vláda má vlastné oddelenie kultúry, avšak ako jediný región si vytvoril aj samostatný Inštitút pre kultúrne dedičstvo (Instituto beni culturali, ďalej len IBC). IBC spadá priamo pod regionálnu vládu, je ňou financovaný a spolupracuje s oddelením kultúry. Spolupracujú aj s vládou, ministerstvom kultúry a národným múzeom. IBC bol založený už v roku 1974.
Okrem múzeí, ktorých je v regióne približne 584, IBC podporuje aj činnosť knižníc, archívov a architektonických a environmentálnych pamiatok. Medzi hlavné činnosti IBC patrí zastupovanie múzeí pred inštitúciami a úradmi, ochrana a zhodnocovanie kultúrneho dedičstva. Organizujú workshopy a kurzy pre pracovníkov v oblasti kultúrneho dedičstva, dokumentujú a konzervujú jednotlivé dialekty v regióne. V IBC vydávajú katalógy zbierok, digitálne archívy a spravujú taliansku časť portálu Europeana. Na webovej stránke spravujú katalóg múzeí, galérií, historických divadiel a archívov v regióne. Vydávajú elektronické knihy, ktoré je možné si stiahnuť z ich stránky (aktuálne je tu asi 33 kníh).
Na stránke sú prezentované najnovšie projekty, ale aj archív starších. Napriek tomu, že nemajú vlastné zbierky, pripravujú putovné panelové výstavy, ktoré bezplatne zapožičiavajú múzeám, iným kultúrnym inštitúciám alebo školám. Pripravujú tiež virtuálne výstavy. Robia výskumy, pripravujú štatistiky návštevnosti múzeí v regióne. Majú samostatný web pre projekt, ktorý mapoval pamiatky spojené so známymi osobnosťami, na tomto webe je množstvo multimédií, ukážky hudby, interview a pod. Inštitút má 4 oddelenia, kde pracuje približne 90 zamestnancov, z toho napríklad 3-5 pracuje len na PR, webstránke, facebookovom profile a pod.
Druhou prezentujúcou bola Valentina Galloni, rovnako z IBC. Predstavila projekt s názvom Io amo i Beni Culturali (Milujem kultúrne dedičstvo). Na začiatku projektu študenti pripravili zaujímavý a veselý videospot, ktorým projekt odštartovali. Inštitút v projekte spojil kultúrne inštitúcie (múzeá, archívy alebo knižnice) a stredné školy, aby v spolupráci pripravili edukačné projekty zamerané na zhodnotenie kultúrneho dedičstva regiónu. Podmienkou bola aktívna participácia mladých ľudí. Potom mohli požiadať o dotáciu vo výške 2000 € pre kultúrnu inštitúciu a 2000 € pre školu, avšak niektoré projekty si vyžadovali aj ďalšie zdroje, ktoré museli partneri zohnať osobitne. Z grantov mohli školy podporiť aj zainteresovaných učiteľov symbolickými honorármi. Projekty trvali maximálne jeden školský rok, počas ktorého sa IBC väčšinou raz stretol so zainteresovanými partnermi v priebehu realizácie. Na záver roka potom múzeá a školy pripravili prezentáciu podporených projektov v rámci záverečnej konferencie a na IBC zasielali záverečné správy a vyhodnotenia.
Medzi najzaujímavejšie projekty patril napríklad projekt o skladateľovi Giussepe Verdim, rodákovi z tejto oblasti. Žiaci zisťovali históriu jeho domu a farmy, ktorá dodnes stojí. Výsledkom bolo natočenie filmu Giussepe Verdi – geniálny skladateľ a farmár. Z projektov vznikali rôzne výstupy, ako napríklad webstránky, podujatia, aplikácie, počítačové hry, ale napríklad aj hracie karty s motívmi kultúrneho dedičstva, zachytávajúce rôzne špecifické dialekty a pod.
Ročne sa do tejto „grantovej schémy“ prihlási približne 80 projektov, pričom podporených je asi dvadsiatka z nich. Ročne teda IBC rozdelí 80 tisíc eur z vlastného rozpočtu (okrem prvého ročníka, ktorý bol podporený z ministerstva školstva). Doteraz prebehlo 5 ročníkov a jedno špeciálne vydanie venované ničivému talianskemu zemetraseniu v roku 2012. Podporených bolo doteraz 86 malých projektov, zapojených bolo 250 partnerov a aktívnych 1500 – 2000 študentov. Aktuálne prebieha 20 projektov v šiestom ročníku. Z každého ročníka vznikla publikácia a všetky projekty sú na webstránke Milujem kultúrne dedičstvo.
V poobedňajších hodinách bola na programe prehliadka jedného z týchto projektov a vzdelávacie aktivity v MAMbo (Museum of Modern Art Bologna). Múzeum disponuje oddelením edukácie s 15 zamestnancami, z ktorých každý musel absolvovať dvojročné magisterské štúdium komunikácie a edukácie na Katedre výtvarného umenia Boloňskej univerzity (Accademia di Belle Arti di Bologna). Toto štúdium je na umeleckej katedre, čo znamená, že ho môžu absolvovať napríklad mladí výtvarníci bakalári, aby mohli pracovať v galériách.
MAMbo – Vstupné priestory
MAMbo – Priestory tvorivej dielne
MAMbo – Priestory tvorivej dielne
MAMbo – Priestory tvorivej dielne
MAMbo – Priestory tvorivej dielne
MAMbo – Prednášková miestnosť
MAMbo je v podstate galéria, ktorá sa venuje súčasnému umeniu. Navštívi ho denne asi 5 – 7 školských zájazdov v doobedňajších hodinách a ďalší študenti (stredné školy a univerzita) v poobedňajších hodinách. V prízemných priestoroch predstavujú dočasné výstavy trvajúce približne 3 mesiace, ku každej pripravujú workshop alebo tvorivé dielne, zamerané na priestor, pohybové stvárnenie výtvarného diela a pod. Tvorivé dielne majú vyčlenené stále priestory v suteréne spolu s prednáškovou sálou. Práve v čase našej návštevy tu za zavretými dvermi deti tvorili svoje pohybové kreácie, preto sme ich nemohli vidieť. Podľa zvukov, ktoré vychádzali spoza dverí však bolo jasné, že deti boli do tvorby doslova „pohrúžené“.
MAMbo intenzívne spolupracuje so študentmi SŠ a VŠ. Múzeum je podľa nich otvorený priestor. Študenti univerzity pomáhajú pri viacerých projektoch, napríklad sprevádzaní seniorov. Rovnako však aj seniori sprevádzajú študentov. Niektorí študenti boloňskej univerzity sa dočkajú aj mesačnej výstavy v MAMbo. Rovnako sa venujú sociálnej inklúzii handicapovaných. V letných mesiacoch organizujú tzv. letné školy pre deti od 3 rokov, ktoré navštevujú múzeum od pondelka do piatka v čase od 8:00 – 17:00.
Súčasťou MAMBo je aj Morandi Museum (Múzeum Morandiho) venované najvýznamnejšiemu Boloňskému maliarovi minulého storočia Giorgovi Morandimu (1890 – 1964).
Múzeum MAMbo bolo tiež podporené zo schémy Milujem kultúrne dedičstvo. V projekte s názvom Via Marsala 1 – 53 sa študenti venovali mapovaniu jednej z najstarších boloňských ulíc. Študenti zaznamenávali ruchy, zvuky a farby ulice. Porovnávali staré a nové fotky, nahrávali pamätníkov, robili interview s okoloidúcimi. Projekt trval 9 mesiacov, počas ktorých sa realizátori stretli na 15 – 20 stretnutiach. Realizátormi boli dvaja múzejní pedagógovia, dvaja učitelia so svojimi žiakmi a dvaja vysokoškolskí pedagógovia. Všetky výstupy projektu sú publikované na stránke projektu, ktorú pripravili študenti Katedry výtvarného umenia. Projekt sa zameral na dialóg a úvahy na tému aktívneho občianstva a myšlienku, že „mestská zástavba je spoločné kultúrne dedičstvo a zrkadlo rôznych identít“. Z projektu vznikla aj výstava a vzdelávacia pomôcka pre učiteľov dejepisu.
Projekt Via Marsala 1 – 53
Projekt Via Marsala 1 – 53
Projekt Via Marsala 1 – 53
DEŇ DRUHÝ
Deň druhý
Druhý deň bolo témou akreditácia a štandardy múzeí. Medzi rokmi 2000 až 2015 v regióne Emilia-Romagna vzrástol počet múzeí z 363 na 500. Boli to rôzne mestské aj súkromné múzeá. Mnohé z nich boli veľmi malé, bez dostatočných kapacít a rozsahu, čo bolo náročné na reguláciu a podporu. Všetky múzeá chceli byť podporené IBC. Okrem toho bolo v regióne 26 štátom riadených a 2 národné múzeá. Boloňská univerzita má vlastných 14 múzeí, z ktorých však len dve sú klasickými múzeami, ostatné sú skôr študijnými zbierkami. Bolo treba nastaviť isté kritériá kvality, aby sa definovalo, čo to je múzeum.
V roku 1998 vydalo talianske Ministerstvo pre kultúrne a environmentálne dedičstvo legislatívny dekrét, v ktorom identifikovalo vedecké kritériá a minimálne štandardy, ktoré treba dodržiavať, aby bola zaistená adekvátna úroveň pri:
-
kolektívnom užívaní dedičstva,
-
bezpečnosti zbierok,
-
a prevencii rizík.
V roku 1999 sa sformovala pracovná skupina rôznych inštitúcií (regióny, ministerstvo, ICOM Taliansko a iné inštitúcie). Inšpirovali sa Etickým kódexom ICOM a Registračnou (akreditačnou) schémou v Spojenom kráľovstve. V Anglicku totiž existuje najstaršia schéma (registračná zavedená už v roku 1988, revidovaná na akreditačnú v roku 2004) a inšpirovalo sa ňou už mnoho krajín.
V roku 2001 Ministerstvo vydalo hrubú publikáciu o pokynoch pre dodržiavanie štandardov, mnohé regióny a dokonca ani samotné ministerstvo ich však príliš nerešpektovalo, čo platí dodnes.
V rokoch 2001 – 2003 si preto v regióne Emilia-Romagna vypracovali vlastné štandardy pre múzeá. V rokoch 2003 – 2008 prebiehali štatistické zisťovanie, príprava online dotazníka a jeho pilotné testovanie, vypracovanie pracovných profilov, tréningy a kurzy a podpora projektov zvyšujúcich kvalitu múzejných služieb. Prebehlo veľa kurzov o múzejníctve, manažmente, konzervátorstve a pod. Ich cieľom bolo zabezpečiť lepšiu kvalitu a efektívnosť ponúkaných služieb kultúrnych inštitúcií, bolo identifikovaných množstvo kvalitatívnych cieľov pre knižnice, archívy a múzeá a vyvinuli sa určité štandardy poskytovaných služieb a pre profesionalitu zamestnancov (odborné školenia). Proces akreditácie bol realizovaný aj preto, aby zriaďovatelia mali záujem na zvyšovaní kvality „svojich“ múzeí.
Tieto štandardy hovoria o 14 povinných požiadavkách, ktoré musí múzeum splniť.
Z nich citujme aspoň tieto dve:
Záväzná požiadavku č. 7
Tieto funkcie musia byť v múzeu zabezpečené primerane a kontinuálne:
• vedenie múzea
• ochrana a starostlivosť o zbierky
• vzdelávanie a výučba
• dohľad (dozor) a úschova (práca kustóda)
Záväzná požiadavku č. 14
Múzeá musia pripravovať ročný plán vzdelávacích aktivít.
Vyplýva z nich, že múzejná pedagogika je tu rovnocenná s ostatnými odbornými činnosťami a dokonca ako jediná má samostatnú požiadavku na plánovanie vzdelávacích aktivít. Taktiež dôležité je, že všetky tieto odborné činnosti musia byť zabezpečené kontinuálne a nie v závislosti od personálnych výmen na jednotlivých postoch.
Proces samotnej akreditácie začal v roku 2009. Múzeá sa môžu prihlásiť do procesu akreditácie, riaditelia následne vyplnia hodnotiaci online dotazník, akreditačná komisia potom navštívi múzeum, kde okrem kontroly vykoná aj rozhovory so zamestnancami múzea a urobí správu s odporúčaniami.
Aby sa uľahčilo napĺňanie štandardov, IBC pripravila viaceré formuláre a vzorové dokumenty, ktoré sú zdarma na stiahnutie na stránke IBC. Jedná sa napríklad o model ročného plánu vzdelávacích aktivít.
Akreditácia nie je povinná, avšak je v záujme múzeí týmto procesom prejsť. Plynú z toho finančné benefity (keďže IBC rozhoduje o prideľovaní financií), prestíž a záruka kvality. Doteraz bolo akreditovaných 139 múzeí.
Akreditované múzeá sú ocenené označením známky kvality. Jedná sa o bronzovú sošku, razítko, nálepky a označenie múzea touto známkou. Všetko spolu s manuálom na používanie loga kvality dostane múzeum v efektnej krabičke. Udelenie známky kvality prebieha pri slávnostnom udeľovaní a so sprievodnou komunikačnou kampaňou. Z roku 2012 bola vydaná súborná publikácia o akreditovaných múzeách s názvom Kvalitné múzeá.
Známka kvality
Známka kvality
Ďalšie informácie o kvalite múzeí nájdete na tejto stránke.
Akreditačná schéma nemá žiadne úrovne splnenia kritérií, len základné odpovede ÁNO, alebo NIE. Navyše tento proces je jednorázový, čo znamená, že múzeá, ktoré už raz splnili kritériá kvality, už nie sú ďalej nijak zvlášť preskúmavané. Na IBC túto akreditáciu zabezpečujú (administrujú) dvaja zamestnanci, ktorí kontrolujú stav akreditovaných múzeí len cez internet, nie však fyzicky.
Taliansko má zložitý mechanizmus, čo sa týka správy verejných inštitúcií, regionálnej a teritoriálnej správy. Financovanie národných múzeí bolo zložité, nemali finančnú autonómiu a donedávna nemali ani vlastný účet. Riaditeľ múzea a dozorný orgán boli často jedna osoba. Do roku 2004 neexistovalo právne definovanie slova „múzeum“. Mnohé verejné múzeá nemali právny status.
Všetko sa zmenilo v rokoch 2014 – 2016, kedy bola reorganizovaná sieť štátnych múzeí, nastali zmeny v národnom múzeu a jeho pobočkách, dokonca sa reorganizovalo aj Ministerstvo kultúrneho dedičstva a turizmu. Aj z toho dôvodu práve prebieha diskusia o celorepublikovom akreditačnom systéme a o štandardoch, ktoré by platili pre všetky regióny. Akreditačná schéma v regióne Emilia-Romagna je v tomto smere neaktuálna a bude sa musieť prispôsobiť národnej, preto aj pracovníci IBC sú súčasťou tejto diskusie a pracovného tímu.
V závere prezentácie bola predstavená publikácia od portugalskej múzejníčky Dr. Clara Frayão Camacho s názvom Redes de Museus e Credenciação: Uma Panorâmica Europeia, ktorá mapuje akreditačné schémy v deviatich európskych krajinách.
V ďalšej prezentácii predstavil Giovanni Battista Pesce (IBC) princípy sprístupňovania múzeí ľuďom s handicapom. Boli schválené regionálnou vládou. Pritom sám p. Pesce kládol dôraz na to, že nejde o sprístupňovanie, ale o potešenie z múzeí. Ich ideou totiž je, aby sme neponúkali handicapovaným niečo, čo si myslíme, že potrebujú, ale že sú to oni, kto nám pomáha, užíva si múzeum a že sú hlavnými aktérmi v tomto vzťahu. Za dva roky pôsobenia v tejto oblasti IBC podporila 9 múzeí sumou 2.440 € ročne, aby sa mohli prispôsobiť potrebám handicapovaných návštevníkov. Jednalo sa napríklad o 3D tlače a pod. V samotnom regióne začali so špeciálnou pedagogikou už v roku 1975.
V ďalšej časti sme sa presunuli do Museo Civico Archeologico, ktoré rovnako prešlo akreditačným systémom a tiež zakomponovalo pokyny pre sprístupňovanie múzea handicapovaným. Múzeum bolo založené v roku 1881. Jeho egytologická zbierka je piata najväčšia na svete. Paola Giovetti, riaditeľka múzea, nás previedla novými priestormi, ktoré zrekonštruovali práve vďaka týmto dvom schémam. Jedná sa o prízemie múzea, výstavnú plochu veľkú cca 160 m2. V priestoroch sa vďaka projektu zrekonštruovali podlahy a vymenilo sa všetkých 19 veľkých okien. Zvnútra sú biele, aby ladili s farbou stien. Na všetky okná boli nainštalované ručne ovládané biele tienidlá kvôli ochrane zbierok pred priamym slnečným žiarením. Na pôvodné historické murivá sa použili sadrokartónové predsunuté steny, vhodné na inštalácie najrôznejšieho druhu, s prakticky ľubovoľným závesným systémom. Sadrokartónové steny zároveň zakrývajú klimatizačný systém a dovoľujú historickým stenám „dýchať“. V tesnej blízkosti výstavného priestoru bol vybudovaný „storage space“, priestor pre manipuláciu so zbierkami, výstavnými prvkami, s východom na ulicu a prístupom pre nákladné auto. Celý projekt stál 1 milión eur.
Museo Civico Archeologico
Obnovené sály
Tienidlá na oknách
Obnovené sály
V konferenčnej sále nám následne boli predstavené projekty pre spoluprácu s handicapovanou mládežou a školskými skupinami. Laura Bentini a Anna Dore popisovali projekt, v ktorého prvej časti žiaci absolvujú návštevu múzea a priamy kontakt s objektmi (u nás tzv. objektové učenie). Deti pracujú s kópiami a rekonštrukciami predmetov. V druhej časti celá trieda pracuje v škole na návrhu inscenácií zastávok na ceste do múzea. Pripravujú texty v angličtine, audioaplikácie na ich čítanie a taktiež video sekvencie. Pracujú pritom na zjednodušení textov, aby boli ľahko zrozumiteľné ľuďom s handicapom.
Nasledovala zrýchlená prehliadka múzea, teda archeologickej expozície na poschodí a egyptologickej expozície v suteréne. Tam sa nachádzala aj tzv. Aula Didactica, ktorá bola prístupná len pre objednané školské skupiny a so sprievodcom. Súčasťou bola aj imitácia dielne archeológa, ktorý pracoval s práve objavenou múmiou.
Prednášková sála
Aula Didactica
Aula Didactica
Aula Didactica
Reštaurátorské pracovisko ako súčasť expozície
Rezervácie školských skupín prebiehajú cez online rezervačný formulár. Užívatelia sa musia zaregistrovať, registrácia je jednoduchá, rýchla a zadarmo. Pedagóg si môže vybrať požadovanú službu v požadovanom múzeu (na výber má zo všetkých múzeí spravovaných mestom Bologna). Potom bude kontaktovaný prostredníctvom e-mailu alebo telefonicky na dokončenie rezervácie. Tento systém je bol zavedený len v septembri 2016.
Boloňské mestské múzeá (Museo Civico) ponúkajú kartu na predplatné vstupy do múzea za 25 Eur, ktorá platí po dobu 12 mesiacov. Mesto ponúka aj Bologna welcome card pre turistov, ktorá stojí 20 Eur a platí 48 hodín na vstup do všetkých múzeí v Bologni. Prvú nedeľu v mesiaci je vstup do múzea zdarma.
Po obede nasledovala diskusia, zhrnutie stretnutia a krátke prezentácie účastníkov.
Christine Brieger z Associácie nemeckých múzeí (Deutscher Museumsbund) prezentovala projekt „Od nás pre vás“, pre deti od 5 – 18 rokov. Majú pripraviť obraz o múzeu pre návštevníkov, pričom hlavným mottom je „Objavte múzeum v našom meste“. Projekt je súčasťou projektu „Kultúra je sila. Edukačné aliancie“ podporovaného z Ministerstva výchovy a výskumu. Tento veľký projekt mal deťom z rizikových oblastí (sociálne alebo finančne znevýhodnené deti a mládež) poskytnúť prístup ku kultúrnemu vzdelávaniu. Podmienkou bolo, aby múzeum, škola a ešte minimálne jeden partner vytvorili „vzdelávaciu alianciu“ a aby aktivity prebiehali mimo školy. Tento 5 ročný projekt podporilo ministerstvo sumou 230 miliónov Eur, pričom Asociácia nemeckých múzeí ho spolufinancuje sumou 5 miliónov Eur (1 milión Eur ročne).
Asociáca rozdeľuje peniaze pre žiadateľov (tým je vždy múzeum), na jeden projekt rozdelili 13.000 – 140.000 Eur. Zatiaľ bolo založených viac než 140 vzdelávacích asociácií a realizovaných viac než 250 aktivít po celom Nemecku. Množstvo výstupov (filmy, fotografie…) sú na stránkach projektu.
Christine je zamestnankyňou asociácie a nie konkrétneho múzea, pripravuje vzdelávacie projekty, ktoré pomáha rozbehnúť vo viacerých múzeách a tamojší múzejní pedagógovia ďalej pokračujú v realizácii. Nemecká asociácia bola založená v roku 1917, má 10 volených členov predstavenstva a 7 stálych zamestnancov.
Viac o organizačnej štruktúre asociácie, členských poplatkoch, rozpočtu a spôsobu financovania nájdete v nasledovnej prezentácii z roku 2015.
Vybrané publikácie vydané asociáciou:
Museum Standards (2006)
Quality Criterion for Museums: Education and Mediation (2008)
V ďalšom príspevku vystúpila Amalia Tsitouri z gréckeho Ministerstva kultúry a športu. V Grécku je približne 400 múzeí, z nich 200 je archeologických, teda spadajú priamo pod ministerstvo, zvyšných 200 múzeí je privátnych. Amalia pracuje na Riaditeľstve múzeí, na Oddelení edukačných programov a komunikácie. Oddelenie bolo založené už v roku 1985. Hlavnou činnosťou oddelenia je navrhovať a organizovať vzdelávacie výstavy a programy v múzeách, archeologických náleziskách a školách. Poskytujú ďalšie vzdelávanie a školenia pre archeológov a učiteľov s cieľom zdokonaliť ich znalosti a schopnosti ako múzejných pedagógov. Podporujú služby ministerstva kultúry týkajúce sa navrhovania a zavádzania inovatívnych vzdelávacích programov a aktivít a tiež publikujú metodické a vzdelávacie materiály. Medzi ich najnovšie aktivity patrí realizácia vzdelávacích aktivít pre migrantov. Úzko spolupracujú aj s Ministerstvom školstva.
Riaditeľstvo múzeí má aj ďalšie oddelenia a to oddelenie výstav a múzejného výskumu, oddelenie archeologických múzeí a zbierok a oddelenie uloženia a bezpečnosti múzeí a archeologických lokalít. Spravuje aj Centrálny portál gréckeho kultúrneho dedičstva.
Edit Bárdy z Maďarského národného múzea a Pulszkého inštitútu predstavila webstránku pre učiteľov, kde si môžu vybrať z najvhodnejšieho vzdelávacieho programu. Každé múzeum má svoj vlastný prístupový kód a sami si tu aktualizujú svoju vzdelávaciu ponuku. Databáza obsahuje viac než 400 múzeí.
Múzejné edukačné a metodické centrum v Maďarsku bolo založené v roku 2006 v Szentendre Open Air Museum. Organizujú tréningové kurzy, metodickú pomoc, publikujú výskumné štúdie, best practices (osvedčené postupy), vzorové projekty, praktickú výpomoc pri písaní grantov, vydávajú newsletter, spravujú webstránku, organizujú konferencie, konzultácie a e-learning. Podrobnejšie informácie na webstránke.
Prezentácia OKVAV
Vo svojom príspevku som v skratke predstavil edukačné aktivity SNM – Múzea bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň, Zväz múzeí na Slovensku, históriu a súčasnú prácu Odbornej komisie pre výchovu a vzdelávanie v múzeách a taktiež Odbornú komisiu pre odborné múzejné činnosti a jej iniciatívu ohľadom štandardizácie v múzeách na Slovensku.
Alexandre Chevalier, viceprezident ICOM Belgicko a pracovník Múzea prírodných vied, ktoré spadá pod Kráľovský belgický inštitút pre prírodné vedy (Royal Belgian Institute of Natural Science) predstavil svoju prácu v inštitúte, novú organizačnú štruktúru od roku 2013 a mnohé aktivity na pôde edukácie.
Alistair Brown z anglickej Asociáce múzeí porozprával o najnovšej kampani asociácie s názvom Múzeum mení životy (Museum change lives), ktorá je zameraná na sociálny dopad múzeí na súčasnú spoločnosť. Všetky múzeá bez ohľadu na to, kým sú spravované a na čo sú zamerané, môžu podporiť pozitívnu sociálnu zmenu a mali by si byť vedomí tejto svojej úlohy. Kampaň si vytýčila tri hlavné myšlienky a to, že „múzeá zvyšujú blahobyt“, „múzeá vytvárajú lepšie miesta“ a že „múzeá inšpirujú ľudí a myšlienky“.
Ďalšie zaujímavosti z Bologne
Bologna je výnimočné mesto najmä pre arkády, ktoré lemujú takmer každý dom v historickom centre. Spolu majú viac než 37 kilometrov. V meste je najstaršia univerzita na svete (založená r. 1088). Mesto je bohaté aj čo sa týka lokálnych gurmánskych špecialít (mimochodom boloňské špagety sú rovnaký nezmysel ako viedenská káva alebo segedínsky guláš). Nad mestom sa týči takmer 100 m vysoká veža, ktorá je verejne prístupná (len pre silné žalúdky). V strede fasády jedného z domov je tajné okno, za ktorým sa skrýva mestský riečny kanál ako vytrhnutý z Benátok. Nachádzajú sa tu desiatky kostolov, bazilík a katedrál, niektoré sošky na hrobe Sv. Dominika vytvoril mladý Michelangelo. Kostol sv. Petronia je najväčším farským kostolom na svete. Aby sa nevyrovnal vatikánskej Bazilike sv. Petra, rozkázali vedľa neho postaviť ďalšie budovy. A turistických atrakcií je tu viac než dosť.
Renesančné arkády
Renesančné arkády
Renesančné arkády
Jedna z fasád
Druhá z fasád
Tretia z fasád
Dve veže – symbol mesta
Hrobka Sv. Dominika
Michelangelova soška
Strop Baziliky sv. Dominika
Nočná Bologna
Okno do Benátok
Nás však očarili aj menej známe miesta, ako napríklad Urban centre Bologna. Je to priestor v strede Bologne v historickej budove na centrálnom námestí Piazza Nettuno. Pod budovou boli objavené a taktiež sú sprístupnené pozostatky rímskych stavieb. Priestor je vždy plný ľudí, čakajú pred vstupom, aby boli v centre prví. Existuje tu verejná knižnica, v jednej časti sa nachádzali aktuálne čísla najrôznejších novín a všetky stoličky boli plné čítajúcich občanov. Na poschodí boli študovne určené pre študentov univerzity, tieto priestory boli oddelené sklom, aby sa študenti mohli nerušene venovať štúdiu. Bolo tu množstvo verejných počítačov (samozrejme všetky obsadené), na ďalšom poschodí boli prezentované vízie a štúdie na zlepšenie Bologne. Tu ste mohli diskutovať o ideách a projektoch na zlepšenie života, infraštruktúry, politiky, kultúry alebo zelene v meste. Boli tu prezentované 3D modely projektov, animácie a prezentácie. Urban centre taktiež vydáva publikácie. Stretávajú sa tu občania, zástupcovia inštitúcií, asociácií a diskutujú o premenách Bologne. V suterénnych priestoroch sa práve konala archeologická konferencia, na prízemí bol detský kútik s animátorkou. Všade bol voľný prístup a ani jedna stolička nebola voľná. Priestor bol neuveriteľne živý a dýchal atmosférou starovekých rímskych námestí. Podobné verejné debatné priestory a komunitné centrá by určite prospeli viacerým slovenským mestám.
Vchod do Urban centra
Urban centre Bologna
Urban centre Bologna – Alma Mater
Urban centre Bologna – Detský kútik
Urban centre Bologna – Dobová fotografia
Závery
Stretnutie v Bologni mi okrem množstva inšpirácií a nových nápadov prinieslo niekoľko ponaučení do mojej ďalšej práce:
- zaujalo ma, ako medzinárodne môžu byť orientované múzeá a múzejné inštitúcie. Mnohé z nich vydávajú publikácie aj v angličtine (nielen dvojjazyčné, ale aj čisto anglické), takže sa s nimi môžu pochváliť aj v zahraničí. Ja som svoje slovenské publikácie odovzdával s vysvetľovaním, o čom tá-ktorá brožúra je. Kým všetky prezentované webstránky mali svoju anglickú mutáciu, naša stránka ju bohužiaľ nemá. ZMS, každá jeho komisia a každé jeho múzeum by malo (by sme mali) popracovať na anglických weboch a anglických materiáloch už len z úcty k tým, ktorí nerozprávajú po slovensky.
- Omnoho lepšie sa pracuje, ak má človek na prácu dostatok času a nepracuje po večeroch z domu, pretože v práci na to nemá čas. Dobre to vedia všetky múzejné asociácie a inštitúty, ktoré majú vlastných zamestnancov na plný úväzok. Modelov je viac, ale pointa je rovnaká. Myslím, že náš Zväz by si zaslúžil plnohodnotný pracovný tím ľudí (starostlivo vybratých, efektívnych pracovníkov), ktorých prácou by bolo systematicky podporovať slovenské múzejníctvo.
- Múzeá, či chcú, alebo nie, sú nielen kultúrnymi, ale aj vzdelávacími inštitúciami. Nemali by sme sa báť spolupráce s Ministerstvom školstva, či zapájaním sa do jeho grantových schém. To je aj jedna z ciest, kam by sa mohla uberať Odborná komisia pre výchovu a vzdelávanie.
- Stačí pár dní v inom svete a človek si oddýchne od bežných starostí vo svojom domácom prostredí. Napriek tomu, že to bola pracovná cesta, po návrate som sa cítil ako po dovolenke. Až v inom prostredí človek zistí, aké jednoduché riešenia stačia na mnohé jeho problémy a stresové situácie v jeho okolí. Preto vrelo doporučujem, aby sa múzejníci zo Slovenska venovali zahraničnej spolupráci, medzinárodným stretnutiam, aby sa zdokonaľovali v angličtine, aby využili možnosti finančnej podpory mobility odborných pracovníkov a aby nesedeli len vo svojom malom múzeu. Snáď by to okrem zdieľania profesných skúseností prinieslo aj zlepšenie vzájomnej komunikácie.
Jaroslav Hanko
Odborná komisia pre výchovu a vzdelávanie v múzeách ZMS
